novinka - dezinfekcia bez zápachu po chlóre


Požiadavky na vodu v bazénoch

23.04.2014 08:00

Požiadavky na kvalitu bazénových vôd sú v súčasnej dobe prísne či už z hľadiska filtrácie, dezinfekcie alebo zabezpečenia mikrobiologickej stability bazénovej vody. Kúpajúci vnášajú do bazénovej vody znečisťujúce látky ako vlasy, časti kože, zostatok kozmetických prípravkov, pot, moč a ďalšie nečistoty. Kúpajúci príjme ústami do tela počas vodnej zábavy minimálne 50 ml bazénovej vody. Na základe skúseností odborníkov existujú problémy v hygiene bazénových vôd, spôsobené prevažne nedostatočnou odbornou spôsobilosťou personálu, jeho zlyhaním, technickými nedostatkami bazénových technológií, ktoré prevažne spočívajú v nízkej automatizácii a tým sú závislé na ľudskom faktore, ktorý postupne pri absencii kontrolných mechanizmov skôr či neskôr zlyháva. Rovnako dôležitou sa stáva skutočnosť, že prevádzkovatelia bazénových vôd používajú bazénovú chémiu (kyselinu sírovú, chlornan sodný, duozón a ďalšie chemické prípravky).

Ak sa zvýši teplota bazénovej vody nad 25 °C je potrebná intenzívnejšia starostlivosť o kvalitu tejto vody. Na vodu v bazénoch pôsobí množstvo faktorov, ktoré významne ovplyvňujú jej kvalitu. Bazénové vody znečisťujú najmä rôzne mikroorganizmy zo vzduchu, ako aj nečistoty a mikroorganizmy, ktoré do bazénových vôd zanesú kúpajúci sa ľudia. Živé organizmy vytvárajú v takýchto vodách kultúry a riasy, ktoré spolu s ich výlučkami intoxikujú bazénovú vodu a tým aj organizmus človeka.

Aby bolo možné uvedeným javom zabrániť, používajú sa k tomuto účelu filtračné zariadenia bazénovej techniky a bazénová chémia. Prostredníctvom bazénovej chémie sa v súčasnej dobe zabezpečuje dezinfekcia bazénových vôd, dochádza k obmedzeniu tvorby rias, k úprave pH a redox potenciálu, rovnako dochádza k vyzrážaniu jemných nečistôt, k obmedzeniu hrdzavenia kovov a betónov…..

Zamorenie bazénovej vody napríklad baktériami zlatého stafylokoka (Staphylococcus Aureus), kvasnými baktériami (Escherichia Coli), baktériami Pseudomonas Aeruginosa, baktériami Legionella Pneumophila, hubami spôsobujúcimi mykózu kože alebo vírusmi napríklad HSV (vírusom herpesu) to je často nevyhnutnosť uzavretia bazénu počas cca 2 týždňov, ktorá je spojená so stratou klientov, nákladnou výmenou a ohrievaním novej vody.

Voda používaná v bazénoch, či sú to rodinné, rehabilitačné, alebo veľké komerčné bazény, musí spĺňať fyzikálnu, chemickú, bakteriologickú a biologickú nezávadnosť. Každý kúpajúci sa zanesie do bazénovej vody v priebehu niekoľkých minút desiatky tisíc mikroorganizmov, ktorým by množenie v neošetrenej vode veľmi vyhovovalo.
Z tohto dôvodu je potrebné venovať pozornosť úprave bazénovej vody.
Možné spôsoby znečistenia bazénovej vody sa posudzujú najmä z hľadiska mechanického, fyzikálneho, chemického, bakteriologického a biologického.
Mechanické znečistenie ako sú vlasy, čiastočky kože, textilné vlákna, tráva, lístie, piesok, hlina, hmyz a ďalšie je možné odstrániť filtráciou a prefiltrovaná voda sa cez trysky vracia do bazéna.
Chemické znečistenie tvoriace koloidné látky, vytvárajú nepravý roztok, zapríčiňujú zákal, prípadne zafarbenie vody. Zisťujú sa vizuálnou kontrolou. Ich odstránenie sa robí koaguláciou. Príslušná chemikália nečistoty vyvločkuje a vločky sa zachytia pri filtrácii vo filtri.
Rozpustné látky tvoria pravé roztoky, sú to zvyšky mydla, kozmetické prípravky, pot, moč, chloridy, dusitany, dusičnany, zlúčeniny fosforu, amoniak, trihalometany, chlorfenoly a ďalšie.
Bakteriologické znečistenie spôsobujú baktérie, ktoré sú likvidované najčastejšie chlórom, ozonizáciou, UV žiarením, elektrolýzou slanej vody (tento spôsob deklaruje výrobu tzv. morskej vody, pričom sa jedná o podvod), elektrolytickou emitáciou iónov medi a striebra teda Ionizáciou, a bezchlórovými technológiami, ako je najmä aktívny kyslík.
Biologické znečistenie sa prejavuje rastom mikroorganizmov, množením rias, plesní, červov, nálevníkov, a sinicami. Ich odstránenie sa uskutočňuje najmä pridávaním algicídov, ktoré narúšajú látkovú výmenu rias a tým aj ich rozmnožovanie.
Najčastejšie kontrolovanými vlastnosťami sú: teplota, farba, pach, zákal, hodnota Cl, pH, ORP a tvrdosť vody.
Pre dezinfekciu bazénovej vody sa bežne používa chlór plynný, tekutý alebo v tabletovej forme. Ak sa chlór dávkuje do bazénovej vody, vzniká voľný chlór, alebo chlór viazaný. Voľný chlór dezinfikuje vodu a má oxidačný účinok. Jeho reziduálny (zvyškový) účinok znamená, že ešte nejakú dobu po aplikácii má dezinfekčný účinok. Preto sa meria zvyškový chlór, jeho hodnota by mala byť 0,3 – 0,5 mg/l.
Ak sa stane, že bazénová voda zapácha, pália z nej oči alebo sliznica a vysušuje sa pokožka, pričom koncentrácia voľného chlóru je do 0,6 mg/l, môže to byť dôsledok reakcie organických nečistôt obsahujúcich dusík s chlórom, z ktorého vzniká chlór viazaný, tvorený z chloramínov. Voda, v ktorej prevláda chlór viazaný, obsahuje málo voľného Cl. Chloramíny sú zodpovedné za zápach po chlóre, za pálenie očí a vysušovanie pokožky. Ako karcerogény sú označené trihalometany THM, ktoré vznikajú pri nesprávnej úprave vody.
Hodnota pH je dôležitou veličinou na posudzovanie kyslosti, alebo zásaditosti bazénovej vody. Priveľmi nízka, alebo vysoká hodnota pH môže dráždiť oči, pokožku, alebo sliznicu. V neposlednom rade podporuje korodovanie bazénových súčastí a zle vplýva aj na materiály z ktorých sú samotné bazény vyrobené. Vysoká hodnota pH podporuje rast rias a baktérií a spomaľuje účinky dezinfekčných prípravkov. pH je negatívny logaritmus koncentrácie protónov, alebo vodíkových iontov ( H+) v kvapaline.
Oxidačno-redukčný potenciál (ORP) determinuje prospešnosť vody pre zdravie, stav dezinfekčnosti vody a mieru zostávajúceho kyslíku, obsiahnutého vo vode. Organické látky, ktoré spôsobili znečistenie vody znižujú redox potenciál a látky schopné oxidácie, ako chlór, ozón, alebo aktívny kyslík redox potenciál zvyšujú. ORP určuje bakteriologickú kvalitu vody. ORP zaručuje prevenciu proti mikróbom a baktériám, ktoré by sa mohli vyskytnúť v neošetrenej bazénovej vode.
Total Dissolved Solids (TDS) predstavuje množstvo rôznorodých látok rozpustených vo vode. Tieto látky môžu byť minerálne soli, vápnik, organické a anorganické látky a častice sulfátov, silikátov, moču, deodorantov, parfémov, olejov na opaľovanie a kozmetických prípravkov. Ideálna hodnota TDS je 900 ppm.
Teplota vody je najčastejšie udávaná v °C. Priamoúmerne súvisí s dĺžkou filtrácie a pravidelnosťou dezinfekcie bazéna. Ak sa teplota bazénovej vody zvýši nad 25 °C, je potrebná intenzívnejšia starostlivosť o kvalitu tejto vody.

—————

Späť